Závislosť od práce často vedie ku krachu manželstva

Terapeut otvorene opísal, ako sa tohto problému zbaviť. V posledných rokoch sa mnoho ľudí ocitá v pasci workoholizmu. Tento fenomén, ktorý sa vyznačuje nezdravým vzťahom k práci, postihuje aj čoraz viac Slovákov a jeho dôsledky sa nevyhnutne prejavujú aj v partnerských vzťahoch. Mnohí ľudia si však neuvedomujú, že práve nadmerné pracovné nasadenie môže byť zdrojom veľkých problémov v ich osobnom živote.
Závislosť od práce sa často porovnáva s inými závislosťami, ako je napríklad tá od alkoholu. Výskumy naznačujú, že workoholizmus môže byť spojený s neurobiologickými faktormi, ktoré ovplyvňujú mozog podobne ako iné závislosti.
Jedna zo štúdií publikovaná v časopise Journal of Behavioral Addictions poukazuje na to, že workoholizmus často vzniká z pocitu úzkosti, nízkeho sebavedomia alebo potreby dokázať svoju hodnotu prostredníctvom pracovných úspechov. Ďalší výskum v rámci tejto oblasti naznačuje, že spoločenské tlaky a kultúrne normy, ktoré glorifikujú tvrdú prácu a úspech, môžu tiež prispieť k rozvoju workoholizmu.
Vzťahy, workoholizmus a nedostatok času na partnera
Pri workoholizme však nejde len o kvantitu odpracovaných hodín, ale skôr o neustálu a nekontrolovateľnú potrebu pracovať a neschopnosť oddeliť sa od práce, aj keď to môže mať negatívne dôsledky na zdravie a vzťahy.
Workoholizmus zahŕňa aj emocionálnu a mentálnu posadnutosť prácou. Vedecké štúdie už potvrdili, že workoholici často pociťujú neodolateľnú túžbu pracovať, aj keď sú si vedomí negatívnych následkov na ich život.
Tento problém sa často začína nevinne – túžbou byť úspešný, dosiahnuť cieľ alebo naplniť očakávania. Postupne sa však môže stať, že práca začne dominovať nad všetkými ostatnými aspektmi nášho života.
Pre partnerov workoholikov je situácia často veľmi zložitá. Cítia sa zanedbávaní, osamelí a nepochopení.
Podľa psychologičky Dr. Valerie Young, ktorá sa zaoberá výskumom workoholizmu, môže byť partner workoholika vystavený veľkému stresu, čo môže viesť k problémom, ako je depresia, úzkosť či pocit vlastnej nedostatočnosti. Vzťahy sú o komunikácii, kompromisoch a vzájomnom podpore, čo je však pri workoholizme značne obmedzené.
"Workoholici si svojou závislosťou riešia niečo na pozadí svojej psychiky," vysvetľuje terapeut Karel Chába. Trávia väčšinu času v práci, čím sa vyhýbajú emocionálnej blízkosti s partnerom. Takíto ľudia často tvrdia, že ich práca baví a nemôžu bez nej žiť, no v skutočnosti to môže byť únik pred problémami vo vzťahu.
Ak sa nachádzaš v situácii, kde tvoj partner nemá čas na vzťah, je dôležité zmeniť prístup.
"Pokúste sa nájsť vhodný čas a priestor na rozhovor o probléme. Dôležité je, aby ste sa na partnera nevrhli s obvineniami, ale pokúsili sa o konštruktívny dialóg. Predtým, než začnete rozhovor, si pripravte konkrétne návrhy na riešenie situácie," radí odborník.
Konkrétne návrhy a riešenia
Mať pripravené konkrétne návrhy na časy a činnosti, ktoré by ste mohli spolu podniknúť sa ukazuje ako veľmi kľúčové. "Zamerajte sa na to, či je partner ochotný hovoriť o svojich vnútorných problémoch alebo strachu z blízkosti." Ak tieto témy nezahrniete do rozhovoru, môže byť ťažké dosiahnuť akúkoľvek zmenu. Ak sa vyskytne problém s workoholizmom v partnerskom vzťahu, je dôležité hľadať riešenie skôr, než sa situácia zhorší.
"Prvým krokom je otvorená a úprimná komunikácia. Partner by mal bez obvinení a kritiky vysvetliť svoje pocity a obavy. Je dôležité, aby workoholik pochopil, ako jeho správanie ovplyvňuje vzťah a zdravie oboch partnerov."
Ďalším krokom môže byť hľadanie odbornej pomoci. Psychoterapia alebo konzultácie s odborníkom na workoholizmus môžu byť veľmi užitočné. Profesionálny terapeut môže pomôcť workoholikovi identifikovať príčiny jeho správania a navrhnúť stratégie na zvládnutie závislosti na práci.
Podľa štúdie publikovanej v Journal of Occupational Health Psychology je psychoterapia jedným z najefektívnejších spôsobov, ako zvládnuť workoholizmus a obnoviť rovnováhu medzi pracovným a osobným životom.
Fyzické a psychické dôsledky
Vedci zistili aj to, že workoholizmus má aj závažné zdravotné dôsledky. Výskumy naznačujú, že workoholici často trpia chronickým stresom, ktorý môže viesť k vyčerpaniu, syndrómu vyhorenia, poruchám spánku, srdcovocievnym ochoreniam a iným fyzickým zdravotným problémom. Psychologické dôsledky zahŕňajú úzkosť, depresiu a neschopnosť relaxovať.
Napríklad štúdia zverejnená v časopise Psychosomatic Medicine preukázala, že workoholici majú vyššie hladiny kortizolu, hormónu spojeného so stresom, čo zvyšuje riziko srdcových ochorení.
Ďalší výskum publikovaný v časopise Journal of Occupational Health Psychology zdôrazňuje, že workoholici často zanedbávajú sociálne vzťahy a voľnočasové aktivity, čo môže viesť až k izolácii a sociálnej deprivácii.

Identifikácia a liečba
Identifikácia workoholizmu môže byť náročná, pretože v mnohých kultúrach je tvrdá práca považovaná za cnosť. Avšak, odborníci sa zhodujú, že je dôležité rozpoznať symptómy tejto závislosti. Medzi varovné signály patrí neschopnosť oddeliť sa od práce, pretrvávajúce myšlienky o práci mimo pracovného času, zanedbávanie osobného života, partnera a zdravia. Dostaviť sa môže aj pocit viny, keď sa človek nevenuje práci.
Liečba workoholizmu zahŕňa kombináciu psychoterapie, behaviorálnych intervencií a v niektorých prípadoch aj medikamentóznej liečby. Kognitívno-behaviorálna terapia (KBT) sa často používa na pomoc jednotlivcom identifikovať a zmeniť nezdravé myšlienkové vzory a správanie spojené s ich pracovnou závislosťou. Ďalšie prístupy môžu zahŕňať mindfulness techniky na zníženie stresu a zlepšenie schopnosti relaxovať.
Keď partner nemá čas na vzťah: Čo robiť?
Ruka v ruke s workoholizmom ide aj problém, ktorý sa týka nedostatku času na rozvíjanie či udržanie vzťahu. Je dôležité spomenúť, že problém s nedostatkom času na vzťah nie je výhradnou záležitosťou mužov, hoci sa s ním stretávame častejšie práve u nich.
Ako zdôrazňuje aj terapeut: "Niektorí ľudia, bez ohľadu na pohlavie, jednoducho nemajú čas na vzťah, pretože ich priority sú inde."
Každý človek je jedinečný a má svoje vlastné motívy, prečo vstupuje do vzťahu a ako ho vníma. Jedným z bežných dôvodov, prečo niekto prestane venovať čas vzťahu, je okrem workoholizmu to, že už dosiahol svoj cieľ. "Niektorí ľudia vstupujú do vzťahu s konkrétnym cieľom, ako napríklad založenie rodiny." Po splnení tohto cieľa, keď prídu deti a zvýšia sa náklady, môže partner pociťovať, že jeho úloha je splnená a už sa nemusí vzťahu venovať tak intenzívne ako predtým.
Ďalším častým dôvodom je, že partnerom stačí len pocit, že nie sú sami. "Viac od vzťahu nepožadujú, nechcú sa angažovať a radšej sa venujú svojim vlastným veciam." "Strach z blízkosti je ďalší faktor, ktorý môže spôsobovať, že partner nemá čas na vzťah," poznamenáva terapeut.
Aj keď biologicky potrebujeme vzťahy, niektorí ľudia sa im vyhýbajú, pretože majú problém s emocionálnou blízkosťou. Títo jedinci sa snažia zariadiť si vzťah tak, aby nemuseli byť príliš angažovaní a udržiavali si určitý odstup.
Ďalšou možnou príčinou, prečo partner nevenuje čas vzťahu, môže byť aj taká banalita, akou je nuda. "Ak má partner pocit, že s vami nezažíva to, čo s kamarátmi, môže sa začať vzťahu vyhýbať." Vzťah, ktorý neprináša vzrušenie a nové zážitky, môže byť pre niektorých ľudí menej atraktívny a nevedia v ňom ďalej pokračovať.