Tri predpoklady pre dobrý vzťah so svokrovcami

Už vyše tridsať rokov sa vo svojej poradenskej kancelárii stretávam s manželskými dvojicami, píše Gary Chapmen, skúsený manželský poradca, a počúvam, ako sa sťažujú:

• "Svokra ma chce poúčať, ako mám variť. Varím už desať rokov a nepotrebujem jej rady."
• "Manželkin otec ma nemá rád. Rozpráva svojim známym, že sa jeho dcéra vydala pod úroveň. Asi by bol uprednostnil, keby som bol lekár alebo právnik. Nemám to srdce povedať mu, že ako inštalatér zarábam viac ako oni."
• "Manželova sestra a matka ma nikdy nepozvú na spoločenské akcie, ktorých sa zúčastňujú. Zavolajú druhú švagrinú, ale na mňa nikdy nemyslia."

• "Jej brat je športový maniak. Nemáme veľa spoločného. Myslím si, že celé roky nedržal v ruke knihu a nezaujíma ho politika."
• "Manželkin otec je účtovník. Vždy, keď sa spolu stretneme, dáva mi rady, ako hospodáriť s peniazmi. Ak mám povedať pravdu, väčšinou s ním nesúhlasím, ale usilujem sa byť taktný."
• "Švagor manželovi večne diktuje, čo má robiť. Je o štyri roky starší a pravdepodobne sa doteraz nevzdal roly 'veľkého brata'. Hnevá ma, že má na manžela taký veľký vplyv. Ak mám ja na vec iný názor, manžel sa vždy prikloní na stranu svojho brata."
• "Rodičia dávajú manželke peniaze, aby si mohla kúpiť, čo si nemôžeme dovoliť. Prekáža mi to. Chcel by som, aby nás nechali žiť si vlastný život."
• "Svokrovci sa u nás kedykoľvek neohlásene zastavia na návštevu a očakávajú, že všetko necháme a budeme sa im venovať. Začína ma to veľmi rozčuľovať. Nechcem sa ich dotknúť, ale bola by som rada, aby najskôr zavolali a spýtali sa, či sa nám ich návšteva hodí."

Sobášom sa stávate súčasťou širokej rodiny, ktorá môže zahŕňať nielen matku a otca, ale i nevlastných rodičov, bratov, sestry, nevlastných súrodencov, strýkov a tety, bratrancov a sesternice, synovcov, netere, nevlastné deti, a možno i bývalého manžela či manželku. Nemôžete partnerovu rodinu ignorovať. Nezmizne z vášho života. Bez ohľadu na to, či si budete blízki alebo nie, či váš vzťah bude pozitívny alebo negatívny, budete s partnerovou rodinou vo vzájomnom vzťahu, pretože ste sa do nej priženili či privydali. Ak si však s jej členmi dokážete vytvoriť pozitívne vzťahy, váš život bude omnoho jednoduchší.

Jednou z otázok, ktoré si budú pomerne rýchlo vyžadovať vašu pozornosť, sú sviatky, a to predovšetkým Vianoce. V našej západnej kultúre sa väčšina rodín spolu schádza počas vianočných sviatkov. Nezriedka však budú obe rodiny chcieť, aby ste ich strávili s nimi. Ak žijú vaši rodičia i rodičia partnera v tom istom meste, nemal by to byť problém. Ak žijú v inom meste, môžete s jednými stráviť Štedrý večer a druhých ísť navštíviť v prvý vianočný sviatok. Ak však žijú ďaleko od seba či dokonca v inej krajine, budete sa musieť dohodnúť, že tento rok strávite Vianoce s vašimi rodičmi, a budúci rok pôjdete k svokrovcom a napríklad Veľkonočné sviatky budú patriť tomu, kto vás neuvidí na Vianoce. 

Možno majú partnerovi rodičia i zvyky či spôsoby správania, ktoré vás rozčuľujú alebo sú vám nepríjemné. Možno ste zistili, že váš svokor chodieva pravidelne každý štvrtok s kamarátmi do krčmy, vracia sa domov opitý a potom slovne útočí na svoju ženu. Svokra sa posťažuje vašej žene, a ona problém spomenie vám. Radi by ste svokre pomohli, ale cítite sa bezmocný. Na jednej strane vás svokrovo správanie trápi, ale na druhej strane vás rozčuľuje, že svokra ho pri každej príležitosti spomína vašej žene, a ona je po potom po každom telefonáte so svojou matkou nešťastná.

Spomínané otázky ako i mnohé iné problémy vám ukážu, že rodičia vášho partnera sú samostatnými bytosťami a majú vlastné predstavy, pocity i želania, ktoré sa nemusia vždy zhodovať s vašimi. Ako si teda s nimi môžete vytvoriť pozitívny vzájomný vzťah? Budete potrebovať nájsť si vlastný spôsob a ´´cestu, ale určite vám pri tom môžu pomôcť tieto tri predpoklady:

1. OCHOTA UČIŤ SA POČÚVAŤ    

Môžete začať tým, že sa ich budete učiť pozorne počúvať. To znamená, že sa budete usilovať pochopiť, ako zmýšľajú, ako dospeli k svojim záverom a prečo je pre nich tá ktorá otázka natoľko dôležitá. Väčšina z nás od prírody nie je dobrými poslucháčmi. Často venujeme svojmu protivníkovi len toľko času, aby sme prišli na to, ako mu jeho argumenty vyvrátiť, a naše rozhovory končia zbytočnými hádkami. Pozorný poslucháč sa však usiluje vyhnúť sa súdom, kým si nie je istý, že skutočne chápe, čo mu ten druhý chce povedať. Nezabúda klásť doplňujúce otázky, ako napríklad: "Hovoríš, že… Rozumiem tomu správne?" alebo "Mám pocit, že by si chcel, aby… Je to tak?" Keď ste si toho druhého pozorne vypočuli a ste si istí, že rozumiete, čo vám chce povedať, a prečo je o tom tak pevne presvedčený, môžete sa s ním podeliť o svoj pohľad na vec. Ak ste si ho ochotní vypočuť a nebudete jeho názory odsudzovať, máte oveľa väčšiu šancu, že neskôr bude venovať pozornosť vašim slovám.

To, že si svojho protivníka pozorne vypočujete, ešte neznamená, že s ním musíte vo všetkom súhlasiť. Vždy by ste však k nemu i k jeho názorom mali pristupovať s rešpektom. Ak rešpektujete jeho mienku a komunikujete s ním slušne, je omnoho pravdepodobnejšie, že sa k vám bude správať podobne. Vzájomné porozumenie a rešpekt vychádza z ochoty pozorne počúvať.

Keď komunikujete s rodičmi partnera, usilujte sa vždy hovoriť o sebe a svojich pocitoch. Namiesto vety: "Keď ste povedali, že…, urazili ste ma tým," skúste povedať: "Dotklo sa ma, keď ste povedali…" Ak sformulujete svoju výpoveď v prvej osobe, hovoríte, ako sa na problém dívate vy. Tým, že použijete zámeno "vy", bude mať druhá strana pocit, že ju obviňujete a pravdepodobne sa dočkáte defenzívnej reakcie.  

2. UČIŤ SA VYJEDNÁVAŤ