Ospravedlnenie nie je prejavom slabosti

Gary Chapman, autor mnohých publikácií o manželstve v spolupráci s psychologičkou Dr. Jennifer Thomasovou uskutočnil rozsiahly výskum na tému ospravedlnenia. Stovkám ľudí položili dve otázky:
1. Ako si zvyčajne počínate, keď sa niekomu chcete ospravedlniť?
2. Ak sa vám niekto chce ospravedlniť, ako by jeho ospravedlnenie podľa vás malo vyzerať?
Ich odpovede sa dali rozdeliť do piatich kategórií, ktoré  nazvali "piatimi jazykmi ospravedlnenia".

Z výsledkov výskumu bolo zrejmé, že to, čo jeden človek považuje za ospravedlnenie, iný tak chápať nemusí, a partneri sa preto často navzájom nechápu, keď sa jeden druhému pokúsia ospravedlniť. Manžel povie: "Prepáč. Je mi to ľúto," a jeho žena si pomyslí: "Verím ti. Chcel by si mi povedať ešte niečo iné?" Ona čaká na ospravedlnenie, a on sa domnieva, že sa už ospravedlnil.

Ospravedlňovať sa zvyčajne naučíme od rodičov. Keď malý brat strčí sestričku dole schodmi, matka ho napomenie: "Do súrodencov sa nesmie strkať. Choď sa ospravedlniť a povedz, že je ti to ľúto." Malý chlapec poslúchne a povie sestre: "Prepáč. Je mi to ľúto." Keď má potom tridsaťdva rokov a ublíži svojej manželke, i jej pravdepodobne povie: "Prepáč. Je mi to ľúto." Robí presne to, čo ho naučila jeho matka a nechápe, prečo mu jeho žena odmieta odpustiť. Ona však vyrastala s inou matkou, a tá ju naučila pri ospravedlnení povedať: "Urobila som chybu. Môžeš mi, prosím, odpustiť?" A tieto slová teraz očakáva od svojho muža. Veta "Prepáč, je mi to ľúto" v jej očiach nie je ospravedlnením.

Aj tento malý príklad ukazuje, že jestvujú rôzne spôsoby ospravedlnenia, ktoré autori výskumu nazvavli jazykmi ospravedlnenia. Podľa nich každý z nás používa iný jazyk a ak si chceme pri dávaní alebo prijímaní ospravedlnenia chceme naozaj porozumieť, je potrebné sa s nimi zoznámiť. Prinášame vám preto ich krátky opis podľa toho, ako ich vnímajú samotní autori prieskumu:    

• VYJADRENIE ĽÚTOSTI

Základnou frázou tohto jazyka ospravedlnenia je pravdepodobne vyjadrenie "Je mi to ľúto." Je však dôležité, aby ste vyslovili, čo presne ľutujete, pretože samotná veta "Prepáč, je mi to ľúto" je príliš vágna. Môžete napríklad povedať: "Je mi ľúto, že už hodinu meškám. Viem, že si so mnou chcela ísť do kina. Je mi jasné, že sme už zmeškali prvú polhodinu a asi sa ti už nechce ísť nikam. Mrzí ma, že som si nedával väčší pozor na čas. Mal som veľa práce a zabudol som sa, ale je to čisto moja chyba. Asi som ťa tým veľmi sklamal."

Ak ste stratili trpezlivosť, vybuchli a komunikovali s partnerom stroho, môžete povedať: "Je mi ľúto, že som sa neovládol a začal som na teba kričať. Viem, že to muselo znieť veľmi hrubo a veľmi som ti tým ublížil. Muž by sa nikdy nemal tak rozprávať so svojou ženou. Muselo ťa to ponížiť. Viem, že mňa by zranilo, keby si sa týmto spôsobom so mnou rozprávala. Pravdepodobne ťa to veľmi bolí. Veľmi ma mrzí, že som ti ublížil."

Tento jazyk ospravedlnenia je emocionálny. Jeho podstatou je dať partnerovi najavo, ako vás bolí, že ste ho svojimi slovami alebo skutkami zranili. Veta, ktorú poviete pritom nemusí byť veľmi dlhá a vysvetlenie, ktoré sa stane súčasťou ospravedlnenia by malo byť prispôsobené vášmu aj partnerovmu rozpoloženiu. Ak človek, ktorého ste urazili, hovorí týmto jazykom ospravedlnenia, chce vedieť jediné: "Uvedomuješ si, ako veľmi si mi svojím konaním ublížil?" Akýkoľvek iný spôsob ospravedlnenia sa mu bude zdať prázdny."

• PREVZATIE ZODPOVEDNOSTI

Tento spôsob ospravedlnenia začína slovami "Urobil som chybu" a pokračuje vysvetlením, v čom bolo vaše konanie nesprávne. Napríklad: "Bola moja chyba, že som si nezorganizoval deň tak, aby som mohol prísť domov skôr. Vedel som, že chceme ísť večer spolu do mesta, ale nerozmýšľal som o tom, kedy potrebujem odísť z práce, aby som bol doma načas. Bola to moja chyba a nemalo sa mi to stať. Nemôžem to dávať za vinu nikomu inému."

Človek, ktorý použil strohý tón hlasu, sa môže ospravedlniť nasledovne: "Nemala som sa s tebou tak rozprávať. Nie je správne, aby som na teba zvyšovala hlas a hovorila s tebou nevľúdne. Neodráža to moju lásku k tebe. Nemala som sa nechať uniesť. Nie je to tvoja chyba. Viem, že som za to zodpovedná ja a že som sa správala nevhodne."

Človek, ktorého primárnym jazykom ospravedlnenia je "prevzatie zodpovednosti", by chcel, aby ste priznali, že vaše konanie nebolo správne. V jeho ušiach slová "prepáč, je mi to ľúto" nikdy nebudú znieť ako ospravedlnenie. Chce, aby ste boli ochotní prevziať zodpovednosť za svoje slová a skutky a uznali, že to, čo ste povedali či urobili, bolo zlé.

• NÁPRAVA ŠKODY

Podstatou tohto jazyka ospravedlnenia je "dať veci do poriadku". Muž, ktorý zabudol na výročie sobáša, svojej manželke povedal: "Viem, že som to strašne zbabral. Nechápem, ako som mohol zabudnúť na výročie našej svadby. Čo som to za manžela? Viem, že už nenapravím, čo sa stalo, ale chcel by som ti to nejakým spôsobom vynahradiť. Prosím ťa, porozmýšľaj, čo by som pre teba mohol urobiť, aby sa veci medzi nami urovnali. Môžeme spolu niekam ísť, môžem pre teba niečo urobiť? Zaslúžiš si len to najlepšie a ja ti to chcem poskytnúť." Ak je primárnym jazykom ospravedlnenia manželky "náprava škody", môžete si byť istí, že bude vedieť, ako jej partner môže dať veci do poriadku.

• ÚPRIMNÉ VYJADRENIE TÚŽBY ZMENIŤ SVOJE SPRÁVANIE

Tento spôsob ospravedlnenia hľadá odpoveď na otázku, čo možno urobiť, aby sa nevhodné správanie viac neopakovalo. Muž, ktorý "opäť raz stratil trpezlivosť a vybuchol", povedal: "Nemám túto svoju črtu rád. Nepáči sa mi, ako sa správam. Viem, že som vybuchol aj pred týždňom. Musím s tým prestať. Zaslúžiš si oveľa viac. Môžeš mi pomôcť porozmýšľať, čo môžem urobiť, aby sa to viackrát neopakovalo?" Jeho ochota zmeniť sa manželke ukazuje, že je mu úprimne ľúto, čo sa stalo.

Tento muž sa so svojou manželkou dohodol, že keď bude mať nabudúce pocit, že sa mu veci vymykajú spod kontroly, povie jej: "Zlato, potrebujem sa ísť na chvíľu prejsť. O chvíľu sa vrátim." A pôjde sa prejsť von, aby sa upokojil. Keď sa o polhodinu vráti, môže jej povedať: "Ľúbim ťa. Ďakujem, že som sa mohol ísť prejsť. Nechcem na teba 'vyskočiť'. Ďakujem, že si mi pomohla to zvládnuť." Podaktorí ľudia si myslia, že pokiaľ ospravedlnenie nezahŕňa odhodlanie zmeniť sa, nie je to skutočné ospravedlnenie. Nezáleží na tom, aké slová použijete, v ich očiach vaše ospravedlnenie nie je úprimné. Domnievajú sa, že ak by ste svoje správanie naozaj ľutovali, usilovali by ste sa zmeniť.

• PROSBA O ODPUSTENIE

"Odpustil by si mi, prosím?" Pre človeka, ktorého primárnym jazykom ospravedlnenia je "prosba o odpustenie", sú tieto slová rajskou hudbou. Myslí si, že ak niečo skutočne ľutujete, požiadate ho, aby vám odpustil. Koniec-koncov, to je predsa podstata ospravedlnenia. Ublížili ste mu a on chce vedieť: "Máš záujem o to, aby som ti odpustil? Chceš odstrániť bariéru, ktorú si svojím správaním medzi nami vytvoril?" Vaša prosba o odpustenie sa ho hlboko dotýka, a hovorí mu, že je vám úprimne ľúto, čo sa stalo.

Ak sa partneri naučia ospravedlňovať spôsobom, na ktorom tomu druhému záleží, proces zmierenia sa tým veľmi zjednoduší. Keď sa ospravedlňujete, väčšinu ľudí zaujíma, či je vaše ospravedlnenie úprimné. Vašu úprimnosť a neúprimnosť však hodnotia na základe toho, či použijete vyjadrenie, ktoré je v ich očiach skutočným ospravedlnením. Je preto dôležité, aby ste sa naučili vyjadriť svoje ospravedlnenie v jazyku, ktorý je im najbližší, aby tak dokázali vycítiť vašu úprimnosť.

Možno ste sa už viackrát pokúšali ospravedlniť za vaše zlyhania, no nedopadlo to dobre, a tak ste to vzdali. Zranenia sú však každodennou súčasťou spoločného života a ak sa vytratí snaha o zmierenie, ktorá začína úprimným ospravedlnením, vždy to oslabí vzájomný vzťah. Možno stačí vyskúšať viaceré formy ospravedlnenia a zrazu zistíte, že na niektorú z nich váš manžel / manželka zareaguje inak, ako predtým. Alebo sa o tom jednoducho otvorene porozprávajte a spýtajte sa, či tomu druhému pri vašom pokuse o ospravedlnenie niečo nevadilo alebo nechýbalo na to, aby ho mohol vnímať ako úprimné a bol schopný ho prijať a pozitívne naň reagovať. 

Spracované podľa knihy To keby sme vedeli... Pred svatbou!, kapitola 5